Príbeh cukrárne z malého mesta
Vznikli sme 4. 3. 1992.
V priestoroch, ktoré sme vydražili spolu so zásobami za 50 000 SK. Teda vydražili sme možnosť si tie priestory prenajať od mesta a vyplatiť nepredajné zásoby bývalému podniku služieb Žiaran v jeho prevádzke Pohrebníctvo a kvetinárstvo.
A boli sme radi, že sa nám to podarilo.
Bol tam chladiaci box. Nie na mŕtvoly! Na kvety.:)
Vo vydražených zásobách sme mali 4 truhly a obliečky do truhiel a množstvo zbytočných zbytočností, ktoré nikto nechcel.
Bolu sme dvaja a nemali sme ani korunu, vtedy ešte tú slovenskú. Z rodiny nám nikto nechcel požičať, pretože dvom študentom strojárom bez praxe nikto neveril. V meste nikto neveril, že cukrárenská výrobňa v regióne, kde každá žena pečie, prežije.
Úver z banky bol nemožný. Úroky 40%.
Priestory sme museli kompletne prerobiť. Vodu, elektrinu, kanalizáciu a všetko obložiť dlaždičkami.
Po nekonečnej tour po úradoch, pretože vybaviť niečo na úradoch v 90. rokoch sa rovnalo výkonu na olympiáde, sme mohli začať konečne piecť.
Hlavná cukrarka bola moja mama.
Sortiment bola klasika – krémeše, veterniky, špice, kokosky a torty obtiahnuté orechami alebo kokosom. Ružičky ručne modelované zo sušeného mlieka.
Musela som sa ako čerstvo vyštudovaná strojná inžinierka naučiť vytiahnuť špice, rozotrieť rovnomerne krém na plát a potiahnuť čokoládou.
Nebola to žiadna romantika, 12 hodín denne 6 dni v týždni.
Prišlo obdobie čokoládových toriet, marcipánových toriet, nahých toriet, ovocných nahých toriet, ovocných toriet, toriet so živými kvetmi a zápichmi na každú tému a príležitosť a zdá sa, že prichádza obdobie toriet s ryžovým papierom a s 3D vytláčanými ozdobami z plastických potravinárskych materiálov.
V zákuskoch zostala obľúbená klasika, punčový a doboška sú nesmrteľné, špice nás nikdy neopustila a veterniky milujú všetci. Ale k veterníkom pribudoli Parist Bresty, Choux au craquelin a Eclairs. Ku klasike pribudli panna coty, tartaletky, makarónky a francúzske dezerty. Samozrejme všetko z kvalitných surovín. Masla, vysoko percentných šľahačiek, mascarpone a čerstvých vajíčok máme plné sklady. Samozrejme nesmú chýbať čokolády z celého sveta.
Dnes už nestačí ručný šľahač, rúra a chladnička. Máme inteligentne rúry, výkonné šľahače, chladíme v šokeroch, teplu vodu nám vyrábajú tepelne čerpadla a elektrinu fotovoltaika.
Máme tri vlastne predajne cukrární, výrobňu vo vlastných priestoroch, a je nás 40 stálych zamestnancov.
To sme my – Cukraren Alžbetka z Novej Bane. Nájdete nás aj v Leviciach na ul. Sv. Michala 4 a v Žarnovici blízko odbočky na Banskú Štiavnicu, na ul. Bystrická 62.
A už nie sme iba cukrári, ale máme aj vlastné lahôdky Na Skok a vyrábame si aj vlastnú zmrzlinu.
Myslím, že ta tých 30 rokov sme toho stihli celkom dosť.
Ďakujeme každému, kto sa na nás obrátil s dôverou a zveril nám objednávku na svoju svadbu, alebo oslavu.