Príbeh cukrárne z malého mesta

História našej cukrárne sa začala písať 4. marca 1992.

Naše priestory sme, spolu so zásobami, vydražili za 50 000 slovenských korún. Konkrétne, sme si vydražili možnosť prenajať si priestory od mesta. Vtedy sme však museli vyplatiť bývalému podniku služieb Žiaran v jeho prevádzke Pohrebníctvo a kvetinárstvo nepredajné zásoby.

A boli sme veľmi radi, že sa nám to podarilo.

Bol tam chladiaci box. Nie na mŕtvoly! Na kvety. 🙂

Vo vydražených zásobách sme mali 4 truhly a obliečky do truhiel a množstvo zbytočností, ktoré nikto nechcel.

Boli sme dvaja a nemali sme ani korunu, vtedy ešte tú slovenskú. Z rodiny nám nikto nechcel požičať, pretože dvom študentom, strojárom bez praxe, nikto neveril. V meste nám tiež nikto neveril. Otvoriť si totiž cukrárenskú výrobňu v regióne, kde každá žena pečie, bola výzva.

Úver z banky bol nemožný. Úroky 40%.

Priestory sme museli kompletne prerobiť. Vodu, elektrinu, kanalizáciu a všetko obložiť dlaždičkami.

Po nekonečnej tour po úradoch, pretože vybaviť niečo na úradoch v 90. rokoch sa rovnalo výkonu na olympiáde, sme mohli začať konečne piecť.

Hlavná cukrárka bola moja mama.

Sortiment bol klasikou – krémeše, veterníky, špice, kokosky a torty obtiahnuté orechami alebo kokosom. Ružičky boli ručne modelované zo sušeného mlieka.

Musela som sa ako čerstvo vyštudovaná strojná inžinierka naučiť vytiahnuť špice, rozotrieť rovnomerne krém na plát a potiahnuť čokoládu.

Nebola to žiadna romantika, 12 hodín denne, 6 dní v týždni.

Prišlo obdobie čokoládových toriet, marcipánových toriet, nahých toriet, ovocných nahých toriet, ovocných toriet, toriet so živými kvetmi a zápichmi na každú tému a príležitosť. Dnes už prišlo obdobie toriet s ryžovým papierom a s 3D vytláčanými ozdobami z plastických potravinárskych materiálov.

V zákuskoch zostala obľúbená klasika punčový rez a doboška sú nesmrteľné. Špice nás nikdy neopustila a veterníky milujú všetci. Ale k veterníkom ešte pribudli Parist Bresty, Choux au craquelin a Eclairs a ku klasike zase panna coty, tartaletky, makarónky a francúzske dezerty. Samozrejme všetko z kvalitných surovín. Masla, vysoko percentných šľahačiek, mascarpone a čerstvých vajíčok. Samozrejme nesmú chýbať ani čokolády z celého sveta.

Dnes už nestačí ručný šľahač, rúra a chladnička. Máme inteligentne rúry, výkonné šľahače, chladíme v šokeroch, teplú vodu nám vyrábajú tepelne čerpadlá a elektrinu fotovoltaika.

Máme tri vlastné predajne cukrární. Výrobňu vo vlastných priestoroch a je nás 40 stálych zamestnancov.

To sme my – Cukráreň Alžbetka z Novej Bane. Nájdete nás aj v Leviciach na ul. Sv. Michala 4 a v Žarnovici blízko odbočky na Banskú Štiavnicu, na ul. Bystrická 62.

Okrem všetkého už nie sme iba cukrári! Máme aj vlastné lahôdky „Na Skok“ a vyrábame si aj vlastnú zmrzlinu.

Myslím, že ta tých 30 rokov sme toho stihli celkom dosť.

Ďakujeme každému, kto sa na nás obrátil s dôverou a zveril nám objednávku na svoju svadbu, alebo oslavu.